streda, 12. novembra 2008

Zamyslenie z našej jedálne..

Včera ma napadla jedna myšlienka, ktorú by som chcel venovať aj vám..
Sedel som na obede a pokojne vychutnával pokrm zo svojho taniera, keď som prišiel na jednu vec. Pohybujem sa v prostredí, kde sú lesníci, ekológovia a mnoho neziskových organizácií, ako GREENPEACE, VLK , alebo PRIATELIA ZEME. Mnoho ľudí, mnoho názorov na svet okolo nás..
Som už unavený z tých večných rozporov, kde sa všetci medzisebou len hádajú, prú sa kto je študovanejší, alebo kto má pravdu... už ma nebaví počúvať pravdy jedných aj druhých....
Napadlo ma, že by sme mali hľadať spoločnú cestu ako jeden druhému pomôcť a nie sa stále prieť, na piesočku. Mali by sme sa rozprávať o problémoch, čo nás všetkých trápia bez predsudkov, že "to je lesník, s ním sa nebavím", alebo to je "vlkár", ...
Rozhovoroch, kde neexistuje slovo: "nie , nemáš pravdu, ja som študovaný, ty si extrémista, to sa tak nedá, ide to len takto.." Rozhovoroch s porozumením toho druhého, kde sa nikto nesnaží ovplyvňovať ostatok sveta, ale prezentuje jeho vlastný názor, jeho nazeranie na problematiku..
Rozhovory, s pochopením, a porozumením, bez hádky a bez kriku.. Akoby sa dvaja ľudia stretli na káve alebo v čajovni a pri takejto atmosfére sa spontánne rozprávali... Nech sú vaše myšlienky a rozhovory plné pokoja a porozumenia...
Nakoniec všetci sme jednej krvy, ľudskej, a vzyšli sme z jedného predka, čo sa kedysi zhromažďoval do veľkých skupín, aby sa mu žilo lepšie...
foto: autor, Čučoriedkové bralá, Dúbravica