štvrtok, 13. novembra 2008

Je tam s tebou to, čo si tam vezmeš..

Mnohí z nás sa túlajú prírodou. Mnohí z nás mávajú na chrbáte batohy. Či malé, alebo väčšie..Batoh je každého domovom počas tej túlky. nosí si v ňom svoje veci, ale aj svoje myšlienky, a postrehy. Batoh je tým ťažší, čím viac máte myšlienok. Myšlienok typu: " a čo keˇ. alebo sa prihodí toto, len pre istotu si to vezmem..."
Čím máte menej myšlienok, tým máte ľahší batoh. Do prírody si idete oddýchnuť, nie sa stresovať. Sám to mám vyskúšané. V nádherné dni si proste idem na prechádzke lesom, a pozerám sa naokolo, vnímam farby, vône, zvuky.. Nič ma netrápi, nerozmýšľam nad žiadnou vecou. V sychravejšie dni sa niekedy moje myšlienky zastavia nad skutočnosťou, či bude pršať, fúkať vietor, alebo sa večer ochladí. Nikdy som nerozmýšľal nad niečím takým, ako zlomená noha, alebo zima, poprípade nejaké silné krvácanie z úrazu.
Teda si myslím, že keď idete do prírody, idete si oddýchnuť a niekedy sa mi zdá, že čím menej viete a poznáte tým menej vecí nosíte so sebou. na tvrdo si dovolím poznámku, že v našej dobe vám na prežitie v prírode stačí mobil... No ja som s tých "šialencov", čo chodia do prírody pozorovať zver, fotiť apoznávať nové miesta..Mám teda nevyhnutnú výbavu, s ktorou sa mi ľahlo dýcha a nemusím sa obávať z toho, nie že sa mi niečo stane, ale z toho, že budem musieť skôr ako som chcel prerušiť svoju túlku...
foto: autor, okolie Zvolena, Záhorská hájovňa - Poľana, Strunga - Poľana, vodopád Bystrô - Poľana,