pondelok, 15. decembra 2008

O medveďoch a ľuďoch..

Stalo sa mi nespočet krát. Keď sa niekto dozvedel že som lesník, alebo že som v prírode tak často, opýtal sa ma: „ či sa nebojím medveďa..??“ a druhá otázka hneď nasledovala: „koľko medveďov je na Slovensku??“
Nedalo mi teda, aby som niečo nenačmáral na sklo.
Čo sa týka mňa a medveďov, nemám sa prečo obávať.
Stret v podstate môže nastať kedykoľvek som v prírode, všade, kde sa medveď vyskytuje. Ide len o to, ako sa v danej situácii dokážete zachovať. Podarilo sa mi niekoľko krát medveďa uvidieť a niekoľko krát aj stretnúť. Ale lesom chodím tak, aby som skôr vedel o zveri, čo sa nachádza v húštine predomnou alebo v temnote neďaleko prvý ja. Skôr ako ona vie o mne. I keď zver má lepší sluch. Skôr si dovolím tvrdiť, že macko ma videl častejšie ako ja jeho. Pretože tieto nádherné šelmy nemajú zakódovaný útok z dlhej chvíle, nemajú agresívnu povahu, ako žiadne zviera na svete, tak útočia len v pocite ich bezprostredného ohrozenia. Teda mám pred nimi rešpekt.
Ako sa správať v lese, aby vás medvedíci spozorovali skôr ako vy ich?
Jednoducho. Keď sauž plýžite lesom, často sa zastavujte a počúvajte dianie okolo seba. Hlavne v neprehľadnom teréne. Pri prechode cez kroviská, kde sa najčastejšie skrývajú diviaky. Ak ste si nie istí, tak zakričte, alebo budte len hluční. Pri mladine počúvajte často a dlhšie, aby ste vedeli, či je niečo pred vami alebo nie. V noci vidíte len čierno-biele tiene, počúvajte častejšie a tiež dlhšie. Nepozerajte na jedno miesto, lebo bude vám skresľovať pohyb. Pozerajte periférne a na všetky strany zároveň. Tak sa vám nebude zdať pohyb všade, kde sa otočíte. (hlavne keď fúka vetrík) Pri neistote sa začnite hlasnejšie rozprávať a ak s te sami pospevujte si. Akýkoľvek lesu neprirodzený zvuk si každá zver všimne veľmi rýchlo a spozornie. Utečie alebo odbehne a vy budete vedieť, že niečo cupitá pred vami..
Medvede sú súčasťou našej prírody odjakživa.
Boli tu, sú a ak ich človek nevystrieľa ostanú tu ešte nejaký čas. Nedávno tu ešte neboli v takom hojnom počte, ako sú. Nedávno sa o nich nič nehovorilo a ani nepísalo. Ľudia si teda odvykli na medveďa v prírode, no teraz je tu znova. Hubári, lesníci, obyčajní turisti.. všetci chodia do prírody. Niektorí počúvajú, čo dávajú v televízii alebo píšu v novinách. Samozrejme tomu uveria a strach je na svete. Mal som možnosť pracovať na miestach, kde sa zaoberali veľkými šelmami a môžem napísať, že nič čo tvrdia médiá nieje pravda. A ak je, tak len nepatrná.. Že medvede napádajú stáda oviec? Áno, ale ľudskou hlúposťou a nič nerobením. Pastieri nemajú ani len strážne psy aby ich niečo upozorňovalo, že niečo so stádom nieje v poriadku. Ak majú, sú priviazané celý život na reťaziach a to im ani pred vlkom, ani pred medveďom na odvahe nepridá. Koľko krát som videl strhnutú ovcu alebo kozu vlkom, či medveďom ako ju dávajú psom.. a potom sa všetci sťažujú, že psy pytliačia..
Že medveď napadol toho a toho poľovníka, tam a tam?
Áno, ale nik vám nepovie ako to skutočne bolo. Je len jedna verzia, poľovníkova a ten si samozrejme môže povedať čo sám chce. Prirodzene nezastávam sa medveďov pred ľuďmi, ale človek si nevie a nevie zvyknúť na medveďa sám. Alebo skôr nechce?
Že medveďe vyberajú odpadkové koše?
Áno. Ale zasa len ľudskou lenivosťou a hlúposťou. Chatári nedostatočne ukladajú odpadky z chatových oblastí, alebo nechce sa im ich do auta brať a vyniesť z lesa preč. Často ich nechávajú opreté o chatu aj pár dní, kým prejde okolo smetiarske auto. Ak samozrejme do takých končín niečo také chodieva. Odpadky potom lákajú, ako ľahká korisť a potrava stále viac zveri a stále častejšie, no a problém sinantropizácie je na svete. Mladé medvede sú vytláčané starými a chodievajú po hraniciach ich území hľadať ľahko dostupnú potravu. Už nielen v zime, keď majú spať, ale aj v lete. Tak sa naučia vyberať kontajnery.
Že medvede sú na Slovensku premnožené?
Nad takouto frázou sa väčšinou zasmejem. Slovensko je síce malá krajina, kde vidíte z dobre cieleného miesta skoro na celé územie, ale taká členitá a bohatá na prírodné krásy, že sú miesta kde medveďe nenájdete. A sú miesta, kde ich je hodne. Prečo? Príroda má určitú vlastnosť. A tou je obnovovanie a udržanie populácie zveri prirodzeným spôsobom. Teda ak je príroda schopná udržať a nakŕmiť väčšiu populáciu zveri, tak sa jej na danom mieste alebo v lese bude dariť viac ako v inej časti. Kým príroda vládze obnovovať potravný reťazec tak, že nasýti veľa jedincov, darí sa im dobre. Sú ale miesta, kde niesú také potravinové možnosti. Teda je tam menej zveri alebo ju poľovníci prikrmujú. Poprípade si položte otázku sami: Koľko je veľa?
Sčitovanie na Slovensku prebieha lokálne.
Teda na mnohých miestach. Najčastejšie sú to chránené územia, rezervácie a Národné parky, kde existuje aká- taká ochrana prírody. Strážcovia, ak im to počasie v danom období dovolí a financie v neposlednom rade tiež, monitorujú stavy veľkých šeliem v každom chránenom území na Slovensku. Podmienkou je ale prvá súvislá snehová pokrývka pred tým, ako sa medvede uložia na zimný spánok. Vtedy sa dajú prejsť všetky územia, a zaevidovať stopy podľa postupu, ktorý na sčítavaní zvolia za najvhodnejší. Teda všetky územia sú monitorované.
Celoslovenské sčítavanie veľkých šeliem je nereálne a neefektívne. Pričom berme do úvahy, že by sa muselo dať dokopy v jeden deň, alebo víkend strašne veľa ľudí, čo celý deň budú pracovať v teréne. A na druhý deň to isté. To znamená výdavky na benzín, administratívne práce, natlačenie máp, prepožičanie chát na ubytovanie sčitateľov.. a to všetko v jeden termín na celom Slovensku. V neposlednom rade aj legislatívne úkony. Teda by to bolo neefektívne, drahé a časovo náročné.
Možným riešením je sezónne sčítavanie, pričom sa monitoring veľkých šeliem robí nielen v zime, ale aj v ostatných ročných obdobiach na lokálnej úrovni. Tak sa dá docieliť fakt, aby sme mohli s akou- takou určitosťou povedať, že v lete je v Poľane približne taký počet vlkov v toľkých svorkách.. no je tu ešte jeden faktor. Fakt, že zver migruje a pohybuje sa po dosť veľkom území je známi tiež odjakživa. Migruje za potravou, za zimoviskami.. teda zver čo sa v zime nachádza v lesoch Nízkych Tatier môže prechádzať na leto do Poľany.. preto sú lokálne sčítavania reálne a efektívne.
Nech vás stretne na potulkách lesmi našej krajiny, čokoľvek, vždy existuje reálne riešenie, výjsť bez postihu pre obe strany.
foto autor: CHKO Poľana