pondelok, 15. decembra 2008

O medveďoch a ľuďoch..

Stalo sa mi nespočet krát. Keď sa niekto dozvedel že som lesník, alebo že som v prírode tak často, opýtal sa ma: „ či sa nebojím medveďa..??“ a druhá otázka hneď nasledovala: „koľko medveďov je na Slovensku??“
Nedalo mi teda, aby som niečo nenačmáral na sklo.
Čo sa týka mňa a medveďov, nemám sa prečo obávať.
Stret v podstate môže nastať kedykoľvek som v prírode, všade, kde sa medveď vyskytuje. Ide len o to, ako sa v danej situácii dokážete zachovať. Podarilo sa mi niekoľko krát medveďa uvidieť a niekoľko krát aj stretnúť. Ale lesom chodím tak, aby som skôr vedel o zveri, čo sa nachádza v húštine predomnou alebo v temnote neďaleko prvý ja. Skôr ako ona vie o mne. I keď zver má lepší sluch. Skôr si dovolím tvrdiť, že macko ma videl častejšie ako ja jeho. Pretože tieto nádherné šelmy nemajú zakódovaný útok z dlhej chvíle, nemajú agresívnu povahu, ako žiadne zviera na svete, tak útočia len v pocite ich bezprostredného ohrozenia. Teda mám pred nimi rešpekt.
Ako sa správať v lese, aby vás medvedíci spozorovali skôr ako vy ich?
Jednoducho. Keď sauž plýžite lesom, často sa zastavujte a počúvajte dianie okolo seba. Hlavne v neprehľadnom teréne. Pri prechode cez kroviská, kde sa najčastejšie skrývajú diviaky. Ak ste si nie istí, tak zakričte, alebo budte len hluční. Pri mladine počúvajte často a dlhšie, aby ste vedeli, či je niečo pred vami alebo nie. V noci vidíte len čierno-biele tiene, počúvajte častejšie a tiež dlhšie. Nepozerajte na jedno miesto, lebo bude vám skresľovať pohyb. Pozerajte periférne a na všetky strany zároveň. Tak sa vám nebude zdať pohyb všade, kde sa otočíte. (hlavne keď fúka vetrík) Pri neistote sa začnite hlasnejšie rozprávať a ak s te sami pospevujte si. Akýkoľvek lesu neprirodzený zvuk si každá zver všimne veľmi rýchlo a spozornie. Utečie alebo odbehne a vy budete vedieť, že niečo cupitá pred vami..
Medvede sú súčasťou našej prírody odjakživa.
Boli tu, sú a ak ich človek nevystrieľa ostanú tu ešte nejaký čas. Nedávno tu ešte neboli v takom hojnom počte, ako sú. Nedávno sa o nich nič nehovorilo a ani nepísalo. Ľudia si teda odvykli na medveďa v prírode, no teraz je tu znova. Hubári, lesníci, obyčajní turisti.. všetci chodia do prírody. Niektorí počúvajú, čo dávajú v televízii alebo píšu v novinách. Samozrejme tomu uveria a strach je na svete. Mal som možnosť pracovať na miestach, kde sa zaoberali veľkými šelmami a môžem napísať, že nič čo tvrdia médiá nieje pravda. A ak je, tak len nepatrná.. Že medvede napádajú stáda oviec? Áno, ale ľudskou hlúposťou a nič nerobením. Pastieri nemajú ani len strážne psy aby ich niečo upozorňovalo, že niečo so stádom nieje v poriadku. Ak majú, sú priviazané celý život na reťaziach a to im ani pred vlkom, ani pred medveďom na odvahe nepridá. Koľko krát som videl strhnutú ovcu alebo kozu vlkom, či medveďom ako ju dávajú psom.. a potom sa všetci sťažujú, že psy pytliačia..
Že medveď napadol toho a toho poľovníka, tam a tam?
Áno, ale nik vám nepovie ako to skutočne bolo. Je len jedna verzia, poľovníkova a ten si samozrejme môže povedať čo sám chce. Prirodzene nezastávam sa medveďov pred ľuďmi, ale človek si nevie a nevie zvyknúť na medveďa sám. Alebo skôr nechce?
Že medveďe vyberajú odpadkové koše?
Áno. Ale zasa len ľudskou lenivosťou a hlúposťou. Chatári nedostatočne ukladajú odpadky z chatových oblastí, alebo nechce sa im ich do auta brať a vyniesť z lesa preč. Často ich nechávajú opreté o chatu aj pár dní, kým prejde okolo smetiarske auto. Ak samozrejme do takých končín niečo také chodieva. Odpadky potom lákajú, ako ľahká korisť a potrava stále viac zveri a stále častejšie, no a problém sinantropizácie je na svete. Mladé medvede sú vytláčané starými a chodievajú po hraniciach ich území hľadať ľahko dostupnú potravu. Už nielen v zime, keď majú spať, ale aj v lete. Tak sa naučia vyberať kontajnery.
Že medvede sú na Slovensku premnožené?
Nad takouto frázou sa väčšinou zasmejem. Slovensko je síce malá krajina, kde vidíte z dobre cieleného miesta skoro na celé územie, ale taká členitá a bohatá na prírodné krásy, že sú miesta kde medveďe nenájdete. A sú miesta, kde ich je hodne. Prečo? Príroda má určitú vlastnosť. A tou je obnovovanie a udržanie populácie zveri prirodzeným spôsobom. Teda ak je príroda schopná udržať a nakŕmiť väčšiu populáciu zveri, tak sa jej na danom mieste alebo v lese bude dariť viac ako v inej časti. Kým príroda vládze obnovovať potravný reťazec tak, že nasýti veľa jedincov, darí sa im dobre. Sú ale miesta, kde niesú také potravinové možnosti. Teda je tam menej zveri alebo ju poľovníci prikrmujú. Poprípade si položte otázku sami: Koľko je veľa?
Sčitovanie na Slovensku prebieha lokálne.
Teda na mnohých miestach. Najčastejšie sú to chránené územia, rezervácie a Národné parky, kde existuje aká- taká ochrana prírody. Strážcovia, ak im to počasie v danom období dovolí a financie v neposlednom rade tiež, monitorujú stavy veľkých šeliem v každom chránenom území na Slovensku. Podmienkou je ale prvá súvislá snehová pokrývka pred tým, ako sa medvede uložia na zimný spánok. Vtedy sa dajú prejsť všetky územia, a zaevidovať stopy podľa postupu, ktorý na sčítavaní zvolia za najvhodnejší. Teda všetky územia sú monitorované.
Celoslovenské sčítavanie veľkých šeliem je nereálne a neefektívne. Pričom berme do úvahy, že by sa muselo dať dokopy v jeden deň, alebo víkend strašne veľa ľudí, čo celý deň budú pracovať v teréne. A na druhý deň to isté. To znamená výdavky na benzín, administratívne práce, natlačenie máp, prepožičanie chát na ubytovanie sčitateľov.. a to všetko v jeden termín na celom Slovensku. V neposlednom rade aj legislatívne úkony. Teda by to bolo neefektívne, drahé a časovo náročné.
Možným riešením je sezónne sčítavanie, pričom sa monitoring veľkých šeliem robí nielen v zime, ale aj v ostatných ročných obdobiach na lokálnej úrovni. Tak sa dá docieliť fakt, aby sme mohli s akou- takou určitosťou povedať, že v lete je v Poľane približne taký počet vlkov v toľkých svorkách.. no je tu ešte jeden faktor. Fakt, že zver migruje a pohybuje sa po dosť veľkom území je známi tiež odjakživa. Migruje za potravou, za zimoviskami.. teda zver čo sa v zime nachádza v lesoch Nízkych Tatier môže prechádzať na leto do Poľany.. preto sú lokálne sčítavania reálne a efektívne.
Nech vás stretne na potulkách lesmi našej krajiny, čokoľvek, vždy existuje reálne riešenie, výjsť bez postihu pre obe strany.
foto autor: CHKO Poľana

streda, 26. novembra 2008

O woodcrafte a Bushcrafte

Na pohľad sú to dve rovnaké učenia o prírodnej zdatnosti a vedomostiach. Naši predkovia ich využívali každodenne, ale v súčastnej dobe sa tento spôsob života alebo životný štýl stráca. Existuje ako umenie prežívania v prírode v krajinách, kde sa ešte zachoval pôvodný typ krajiny. Ako je Austrália, Kanada, škandinávia. Alebo prežíva v podobe komerčných škôl pre ľudí z miest slúžiaci na oddych a rekreáciu počas pracovnej činnosti.

Woodcraft

Je orgacia spájajúca mladých ľudí s poslaním ukazovať cestu k spoznávaniu života prírodných civilizácií a napomáhať pri hľadaní cesty k dosiahnutiu harmónie s prírodou, vytvárať program pre zmysluplné využitie voľného času a ukázanie alternatívnej zdravej cesty životom, poskytovať alternatívnu možnosť života pre deti, mládež i dospelých ako aj pre celé rodiny, popularizovať ideály lesnej múdrosti a propagovať literárne dielo a filozofický odkaz Ernesta Thompsona Setona, zakladateľa hnutia lesnej múdrosti

História Ligy lesnej múdrosti siaha ku koncu 19. storočia a prvé kmene v Severnej Amerike začali vznikať v prvých rokoch 20. storočia pod priamym vedením a vplyvom amerického spisovateľa, filozofa a umelca, Ernesta Thompsona Setona. Po rozpade socialistického systému v Českoslensku sa ihneď začali robiť prípravy obnovenia činnosti LLM. História v literárnej podobe Históriu woodcrafterského hnutia na celom svete podrobne zmapoval a zaznamenal v zaujímavej knižke Biminiji - František Kožíšek. Na Slovensku prví woodcrafteri pôsobili od 20-tych rokov 20. storočia a prvý kmeň bol založený pod vplyvom stredoškolského profesora Miloša Seiferta - Woowotannu v Dolnom Kubíne už v roku 1921.

Bushcraft

Bushcraft, však nieje organizácia, ale umenie prežívať v prírode a sťažených podmienkach s rovnakým základom ako woodcraft. Prináša vedomosti a skúsenosti ľudí, čo sa prírodou zaoberajú a žijú s ňou v harmónii. Odlišuje sa aj organizáciou. TnizáTým, že sa po celom svete zakladajú školy bushcraftu, nemá nejakú organizáciu. Každá škola učí to isté, ale iným spôsobom. Učí teda rovnaké alebo veľmi podobné témy ale nieje nijako organizovaná.

Tieto témy sú v niekoľkých oblastiach:

Zoológia, botanika a biológia

· Lov a spracovanie koristi, pasce, rybárstvo a stopárstvo

· Ohne, ohniská, zapalovanie ohňov

· Príbytky a prístrešky

· Jedlo a varenie v prírode

· Oriantácia, navigácia, mapy, mapovanie a práca s kompasom

· Zdravotnícke vedomosti, prvá pomoc

· Uzly, laná a ich využitie

· Nástroje, ich výroba a altrenatívne výrobky z prírodných materiálov

· Nôž, sekera , píla, ich použitie, údržba a skladovanie

sobota, 22. novembra 2008

Snežnou stopou

Prišla nám zima a tak by som napísal len pár postrehov na zimné túlanie sa prírodou. Mnohí z nás majú síce zimu menej v láske, ale mnohí zimu zbožňujú. Príroda v zime nespí, len naberá dych pre ďalšie rozzelenanie sa. Je prikrytá jemnou vrstvou snehu ako v perinke. Toľko očakávaná snehová nádielka prináša so sebou nielen tie krásne chvíle na lyžiach, ale aj menej prívetivé a niekedy kalamitné situácie. V nasledujúcich riadkoch by som spomenul pár skutočných tipov a trikov, čo som overil pri takýchto nespočet zimných aktivitách.
  1. Oblečenie:
V tejto tématike sa dá polemizovať a filozofovať o tom, aké požiadavky by kvalitné oblečenie malo mať. V skratke platí stará dobrá metóda cibuľovej vrstvy, kde pri zvýšení telesnej aktivity sa zvýši aj teplo, čo vydávate do prostredia a tým sa skôr spotíte. Vyriešiť sa to dá jednoducho, tak, že vyzlečiete jednu vrstvu a keď zastanete na dobu dlhšiu ako stihnete vychladnúť, vrstvu si znovu oblečiete. Pri výbere oblečenia buďte vyberaví, neberte hneď prvý tovar, čo vám obchodník ospieva. Materiál by mal byť vetruodolný, snehu a vode odolný a hlavne čo najpriedyšnejší. Pretože sa môžete zapariť. Klasicky vám stačia 4 vrstvy oblečenia.
  1. Termoprádlo, tam by som zainvestoval.
  2. Druhé tričko s dlhým rukávom alebo košeľa, lebo termoprádlo je samo o sebe funkčné málokedy.
  3. Teploizolujúca vrstva, teda nejaká mikina, bunda, alebo hrubý vlnený sveter, s ním si vystačíte hlavne v slnečných zimných dňoch.
  4. Vrstva ako kvalitná živlom odolná bunda, najlepšie s kapucou a sťahovaním. S nohavicami je to podobné, cez spodky po kvalitné živlom, hlabne snehu a vode odolné materiály.
  5. Predstavte si, že sa budete brodiť snehom... všade je mokro a zima.. pomôžu návleky s kvalitnou kovovou koncovkou na uchytenie spod topánky. O ponožkách napíšem len jedno, je dobré mať na sebe aspoň dvojitú vrstvu. Ponožky nesú najväčší tlak na pot. Odporúčam ako prvú vrstvu obyčajné nylonové, čo vám nasajú pot a potom nejaké hrubé termo. Pri takých by som tiež nešetril. Zdravie máme len jedno. Jeden z najlepších materiálov je froté alebo vlna v kombinácii s izolačnými materiálmi.
2. Vybavenie: Na zimu samozrejme o niečo viac vecí, i keď hodne záleží akú aktivitu mienite vyvíjať.
  • Rukavice a teplá vetru odolná čiapka
  • Náhradné ponožky a tričko pozn.: toto sa mi dosť osvedčilo pri zimných výletoch, lebo najviac sa spotí chrbát a nohy, pretože sa nemá z chrbta ako odparovať pot, tričko, aj keď je termoizolačné je mokré. Potom je vám nepríjemná zima. Ponožky aspoň 2. Lebo na sebe máte dvoje a tak aj dvoje náhradné ako som spomínal vyššie.
  • Šál alebo šatka
  • Slnečné okuliare: je to neuveriteľné ale je to tak. V zime je vyššia koncentrácia škodlivého UV žiarenia a sneh navyše oslepuje zrak, do zreničky sa dostáva omnoho viac svetla a tak sa viac namáha a opotrebuje.
  • Termoska s čajom: najlepšie čierny čaj s medom, posilňuje organizmus a rozširuje cievy podobne ako káva, navyše med sa vstrebáva rýchlejšie ako cukor a má liečivé a blahodarné účinky.
  • Fľaša s vodou: človek i keď je zima musí uržiavať pitný režim. Termoska s čajom je dobrá na zahriatie, no vy sa potíte a tak tekutiny čo stratíte musíte aj doplniť., najlepšia je minerálna voda, pretože obsahuje látky, čo sa spolu s potom z vášho tela strácajú.
  • Nôž, čo je kapitola sama o sebe...a budem o ňom písať samostatne. Postačí menší, s čepeľou do 8 cm. Multifunkčný.
  • Baterka: čelovka s Led diódami. Vydrží dlhšie a má intenzívnejšie svetlo.
  • Lano do 2 metrov: Ako uzlovačka alebo kus PEZ šnúry. Sa vám hodí na mnoho činností.
  • Varič a plynová kartuša: ak nie ste priaznivcom woodcraftu alebo nemáte veľa času na jedlo, je dobré zaobstarať si malý varič, kde sa dá rýchlo uvariť čaj zo smrekového ihličia, ten obsahuje najviac vitamínu C, ako máte dostupný, alebo polievku. Samozrejme varič s nízkou hmotnosťou sa dá využiť nielen v zime...
  • Súprava na prežitie: okrem klasickej súpravy, na zimu treba obohatiť o pár čajových vreciek, náplaste a lieky proti bolesti, čokoládu a solené arašidy. Nejaké peniaze..na cestu alebo čaj v dedinskej krčme. Minimálne dva igelitové vrecká a jednu igelitovú tašku.
  • Mobil, doklady a peniaze.
Pár trikov:
  • Pri premočených topánkach je dobré využiť igelitové sáčky a suché ponožky. Najprv si na bosú nohu navlečiete igelitové vrecko, zlý pocit je preč a vám bude v mokrej topánke teplo. Potom ponožky.
  • V zime sa batérie vybíjajú rýchlejšie, preto sa nosia mobily a foťáky v bunde.
  • Alkohol je neprimerane využiteľný. Alkohol vás síce na pár minút zohreje ale dehydruje a sťahuje cievy. Potom krv prúdi pod vyšším tlakom a hrozí nielen podchladenie ale aj strata energie.
  • Cukríky, čokoláda, oriešky a sušené ovocie sú spolu so stravou nenahraditeľné. Dodajú vám veľa energie a zvýšia náladu.
  • V zime platí, jesť čo najviac a zabudnúť na diétu, jesť čo najkalorickejšie.
  • Zima, vlhko a tma je zlá kombinácia.
  • Udržte si teplo, sucho, potraviny a tekutiny počas celej zimnej výpravy.
  • Veci ako vreckový nôž, píšťalka, baterka a mobil, či foťák noste v bunde pripravené na okamžité využitie. Dobré je, keď si na také veci namotáte PEZ lanko, predídete možnej strate. Vreckový nôž odporúčam na lanku s minimálnou dĺžkou 65 až 70 cm, s koncom na karabínke.
  • Píšťalku a ak nosíte kresadlo, je dobré uviazať na lanko a nosiť na krku.
  • Zima prináša aj viditeľnejšie stopy lesnej zveri, preto mať so sebou aj ďalekohľad by sa niekedy vyplatilo.
  • čelovku je lepšie počas cesty nocou nosiť vo vrecku bundy, môže sa stať, že v tej zime zamrzne a vy nemáte čas ju ohrievať
  • Pri vyššom sneho a dlhšom šlapaní sú zateplené gumové čižmy lepšie. vložku tvorí vyberateľná ovčia vlna a tak hreje aj keď je mokrá a dá sa vybrať a vysušiť.
  • Kondične je dobré udržiavať sa vo forme stále. To znamená chodiť pešo, a raz za čas na dlhšie vzdialenosti, cvičiť aj doma a jesť dostupné ovocie a zelenimu. Jarná únava je spôsobená nedostatkom živín a vitamínov, z ovocia a zeleniny, čo cez zimu niesú dostupné. Pozor však na hypermarketové ovocie a zeleninu, obsahuje minimum látok. je pestované pod umelým žiarením v plantážových skleníkoch a je navyše drahé..
Dodám, už len aby ste zažili neopakovateľné chvíle aj v chladnom ročnom období. Raz sme takto boli neďaleko nášho mesta na výprave, ešte so skautíkmi a bolo nás asi do 10. Brodili sme sa asi polmetrovým snehom, mokré topánky, pomaly sa stmievalo a mi sme prechádzali dosť dlhou dolinou a podmienky boli fakt sťažené. Gumené čižmy zamŕzali, čaj došiel, zima tuhla na -20 stupňov. Takéto výpravy sme potom nazvali: „ Ajs ejdž“ foto: autor, Polana, KOPCE

štvrtok, 13. novembra 2008

Je tam s tebou to, čo si tam vezmeš..

Mnohí z nás sa túlajú prírodou. Mnohí z nás mávajú na chrbáte batohy. Či malé, alebo väčšie..Batoh je každého domovom počas tej túlky. nosí si v ňom svoje veci, ale aj svoje myšlienky, a postrehy. Batoh je tým ťažší, čím viac máte myšlienok. Myšlienok typu: " a čo keˇ. alebo sa prihodí toto, len pre istotu si to vezmem..."
Čím máte menej myšlienok, tým máte ľahší batoh. Do prírody si idete oddýchnuť, nie sa stresovať. Sám to mám vyskúšané. V nádherné dni si proste idem na prechádzke lesom, a pozerám sa naokolo, vnímam farby, vône, zvuky.. Nič ma netrápi, nerozmýšľam nad žiadnou vecou. V sychravejšie dni sa niekedy moje myšlienky zastavia nad skutočnosťou, či bude pršať, fúkať vietor, alebo sa večer ochladí. Nikdy som nerozmýšľal nad niečím takým, ako zlomená noha, alebo zima, poprípade nejaké silné krvácanie z úrazu.
Teda si myslím, že keď idete do prírody, idete si oddýchnuť a niekedy sa mi zdá, že čím menej viete a poznáte tým menej vecí nosíte so sebou. na tvrdo si dovolím poznámku, že v našej dobe vám na prežitie v prírode stačí mobil... No ja som s tých "šialencov", čo chodia do prírody pozorovať zver, fotiť apoznávať nové miesta..Mám teda nevyhnutnú výbavu, s ktorou sa mi ľahlo dýcha a nemusím sa obávať z toho, nie že sa mi niečo stane, ale z toho, že budem musieť skôr ako som chcel prerušiť svoju túlku...
foto: autor, okolie Zvolena, Záhorská hájovňa - Poľana, Strunga - Poľana, vodopád Bystrô - Poľana,

streda, 12. novembra 2008

Zamyslenie z našej jedálne..

Včera ma napadla jedna myšlienka, ktorú by som chcel venovať aj vám..
Sedel som na obede a pokojne vychutnával pokrm zo svojho taniera, keď som prišiel na jednu vec. Pohybujem sa v prostredí, kde sú lesníci, ekológovia a mnoho neziskových organizácií, ako GREENPEACE, VLK , alebo PRIATELIA ZEME. Mnoho ľudí, mnoho názorov na svet okolo nás..
Som už unavený z tých večných rozporov, kde sa všetci medzisebou len hádajú, prú sa kto je študovanejší, alebo kto má pravdu... už ma nebaví počúvať pravdy jedných aj druhých....
Napadlo ma, že by sme mali hľadať spoločnú cestu ako jeden druhému pomôcť a nie sa stále prieť, na piesočku. Mali by sme sa rozprávať o problémoch, čo nás všetkých trápia bez predsudkov, že "to je lesník, s ním sa nebavím", alebo to je "vlkár", ...
Rozhovoroch, kde neexistuje slovo: "nie , nemáš pravdu, ja som študovaný, ty si extrémista, to sa tak nedá, ide to len takto.." Rozhovoroch s porozumením toho druhého, kde sa nikto nesnaží ovplyvňovať ostatok sveta, ale prezentuje jeho vlastný názor, jeho nazeranie na problematiku..
Rozhovory, s pochopením, a porozumením, bez hádky a bez kriku.. Akoby sa dvaja ľudia stretli na káve alebo v čajovni a pri takejto atmosfére sa spontánne rozprávali... Nech sú vaše myšlienky a rozhovory plné pokoja a porozumenia...
Nakoniec všetci sme jednej krvy, ľudskej, a vzyšli sme z jedného predka, čo sa kedysi zhromažďoval do veľkých skupín, aby sa mu žilo lepšie...
foto: autor, Čučoriedkové bralá, Dúbravica

štvrtok, 30. októbra 2008

Tam, kde ste sami sebou

Nieje žiadnym veľkým umením prežívať v prírode. No mnoho ľudí z mesta si myslí, že by to nezvládlo alebo to pre nich nieje, lebo sú z mesta a nič o prírode nevedia. Skôr si povedzte inú otazku.. Kto z tých, čo sa túlajú prírodou žije v meste? Pochádza z dediny alebo nejako inakšie sa odlišuje od ostatních civilizovaných ľudí? Keď prídete k odpovedi nik a nijako sa neodlišuje, rozmýšľate správne. Jediné, čo túlanie sa prírodou vyžaduje, je zvyk. Zvyknúť si na dážď, na slnečné horúčavy, na chladné noci, na hmlisté rána, na bolesť, na hlad, na smäd... Po čase už nebudete vnímať vodu ako tekutinu, ktorej je všade dostatok a môžete ňou plytvať. Budete ju vnímať ako tekutinu, bez ktorej sa nezaobídete. Za tekutinu, v ktorej sa tvorí život. Jeden môj kamarát raz povedal: „ pijem vodu, čo bola možno kedysi dinosaurom.“ Začnete vnímať svet inak , ako doteraz...začnete inak vnímať hoci aj krajec chleba, keď bude posledný a vám zostanú tri konzervy paštéty. A o tom to celé je... V prírode sa stávate niekým iným, sami sebou, nič vás nezväzuje, nik vám nekáže ako sa obliekať a nič vás netrápi. Tam vonku ste odovzdaní prírode naplno a úplne. Ste ako jej deti, ktoré musí ako starostlivá matka nakŕmiť a postarať sa o ne. Ste jej vidaní na milosť a aj jej vrtochám. Tam vonku si môžete obliesť čokoľvek na seba, je jedno či máte drahé vybavenie alebo obyčajné tričko Je jedno či máte vodovzdorné zápalky alebo spacák do akéhokoľvek mínusu. Podstatné je, že ste sami sebou. Tak, ako v tej chvíly chcete vyzerať, vyzeráte, ako sa chcete cítiť, tak a cítite. A objavíte nemnoho zaujímavého. Keď sa plýžite za zverou je jedno ako vyzeráte a čo máte na sebe. Podstatné je, že vás zver nevidí...Keď prechádzate hrebeňovkou Nízkych Tatier, je jedno čo máte u seba, hlavne sa cítite sami sebou a pozorujete tú krásu naokolo bez toho, aby ste sa zamýšľali nad inými vecami z bežného života. Je vám jedno, či máte rozpustené vlasy alebo ich nosíte upravené.. Nik vás nevníma akoby ste boli na nejakom plese alebo v meste.. Buďte tým, kým ste sa narodili... foto autor: Írska vysočina, Wicklovské hory

nedeľa, 26. októbra 2008

O mojich túlkach

Túlam sa krajinou väčšinou s minimálnym vybavením.
To mi umožňuje naplno sa krajine a môjmu okoliu venovať. Nemusím sa obávať o boľavé plecia, či chrbát.

Mám len pár základných vecí, nevyhnutných pre môj aký-taký komfort a vedomosti, kt. som zozbieral alebo sa naučil v skautingu, ci v skole.

To mi dáva voľné kroky, slobodu putovania a ľahký dych. Dokážem vnímať veci a javy, kt. ľudia čo prechádzajú krajinou ani nevidia. Nevidia ich pretože ich myseľ sa túla niekde pri ubolených pleciach a čase, kedy konečne dajú z chrbta ten ťažký batoh dolu.

Raz mi jeden človek povedal, že klobúk so širokou čepelou je znakom strážcov divočiny. Hneď som to nevedel rozoznat alebo nedával som tomu veľku dôležitosť. Neskôr ale som si na túto myšlienku spomenul, a myslím si že je to pravda. Nejde ale o to či ste v Štátnej ochrane prírody alebo mimovládke. Ide o to, ako sa k prírode staviate. Ako ju vnímate. Čo si znej nesiete hlavne v duši a v srdci.

Myslím, že ter az nemusím mať vždy svoj stetson na hlave, ale viem, že ked niekoho s takým klobúkom stretnem nieje to len pre imidž. Pretože takí ľudia sa dajú rozoznať.

Foto: autor, Nízke Tatry, 10/2008

streda, 22. októbra 2008

Vítam na mojej stránke všetkých pútnikov

Prvým príspevkom by som rád napísal len uviedol do obehu tento blogg. Na tejto webke budem uverejňovať moje príbehy a skúsenosti z mojich ciest, putovaní s batohom a trekoch po svete... bude tu zopár fotiek a obrázkov z mojej fotografickej dielne... a pár postrehov z mojej literárnej žilky.. Pokojne sa pýtajte o woodcrafte a survivale. Niesom sice človek čo má na niečo také certifikát, (ale aj to bude v budúcnosti) ale poradím a odpoviem.... foto: autor, Mamojková lúka, Ostrôžky