štvrtok 31. decembra 2009

utorok 22. decembra 2009

piatok 11. decembra 2009

streda 2. decembra 2009

O pútnikoch

„Pútnik, je človek s batohom čo vychádza za prah svojho domu. Pozbavený ochrany štyroch stien, umelého kúrenia a smogu z ulice patrí prírode viac ako kedykoľvek predtým.
Cesta sa začína tam, kde končí prah tvojho domu. Je to len orientačný bod, aby ste neliezli oknom. ale pre vás je najdôležitejšie, že je blízko. Využi túto blízkosť a presveč sa, že vonia slobodou.
Kvetom na rozkvitnutej horskej lúke, mokrým senom v kopách, ako ihličie pod hlavou alebo kôš húb. Sviežo ako les po daždi a blažene ako vetrík z hôr.. Prísne ako výfuk autobusu či škrípanie vlaku.
Chutí každý deň inak. Ovčím syrom, či kofolou. Pieskom v zuboch a krvou z roztrhnutej pery. Chutí ryžou pripravenou na ohni, instantnou polievkou, či fazuľou. Sladko ako posledná plechovka sardiniek a horko ako tabletka na kocke cukru.
Je výrazne viditeľná. V špalieri dubov a na poli pšenice. Na ceste medzi kosodrevinou, uprostred jazera. Hneď za poslednou chalupou alebo oproti strmému svahu. V korunách stromov, či v teple jesenného dňa .Ako babie leto v lieštine. V noci v ručanie jeleňov a cez deň v kŕdeľ husí na oblohe.
Je ľahko počuteľná. Ako hukot vlaku v tunely, alebo praskanie driev v ohni. Hvizd vetra na zarosených skalách vysoko v horských svahoch, či hukot vodopádu niekde v nekonečnej hĺbke dna rieky. Hukot skalnej lavíny, alebo bublanie polievky. Rúbaním dreva a ozveny v lesoch. Hlasno ako bytie krúp o bicykel a ticho ako vtáky v tŕní.
Môžete sa jej dotknúť. Zrážajúc topánkou kamene na ceste, chytajúc sa šmýkajúceho dreva vesla. Hľadiac na neznámi druh rastliny, alebo stavaním snehuliaka. Derúc topánky na skalách ši prašných cestách. Ale aj hľadiac za súmraku na pasúcu sa zver.
Cesta sa nekončí na čiare obzoru, je to len orientačný bod aby si mohol povedať svojim blízkym, kam ideš. Pre teba je dôležitejšie, že každým nasledujúcim krokom je obzor vždy pred tebou. Slobodný od obzoru po obzor, nedobitý nikým. Zostane tvojím úsilím, ktoré budeš prežívať všetkými zmyslami súčasne.. „

pondelok 4. mája 2009

O stopovaní do Lesnice

Jedného krásneho utorňajšieho predobedia som sa vybral na terénne cvičenia z predmetu Chránené územia Slovenska, do dediny ďaleko na severovýchode, v srdci Pienin, Lesnice. Samozrejme som šiel stopom. Pridal sa ku mne ešte jeden kamarát a tak sme cestovali spolu. A čo sa nám prihodilo, myslím, že stojí za týchto pár riadkov..

Ľudský život je tak rôznorodo posplietaný s inými životmi, až niekedy žasneme aké nepravdepodobné náhody sa nám stanú. Z Bystrice po úmornom pochode až za dedinu Jakub sme nakoniec stopli veľmi zaujímavú osobu. Mladá žena v stredných rokoch, Volvo, a rozprávkový bankový účet. Všetko sa zdá byť v poriadku, sen mnohých ľudí nielen na Slovensku. Ale kto skutočne vie, čo taký rozprávkový život prináša? Za všetko sa platí, ako sa vravieva, a niekedy aj tvrdá a krutá daň. Táto žena bojuje zo snobizmom svojich blízkych, cíti sa doma ako v zlatej klietke a celý týždeň sedí v aute. Úprimne nám povedala, že taký život nechce, že chce žiť, tak ako ona chce, slobodne a bez obmedzovaní. Chce chodiť po horách, splavovať rieky a bicyklovať. Chce sa baviť ako obyčajný človiečik. Je jej jedno, či má hotel päť hviezdičiek alebo dve, je jej jedno, či ide lyžovať na Donovaly alebo radšej do Álp. Chce žiť jednoduchý život. Jej rozprávanie a názory podnietili moje mozgové bunky k zmienke o tomto zaujímavom človeku, v čase kedy všetci vidia vo svete len peniaze, ktoré plodia moc a podľa môjho názoru robia najväčšie zlo.
Závisť je v súčasnej dobe asi v móde, pretože sme ovplyvnení krízou, ktorá sa dotýka našich domovov. Susedia sa spolu nerozprávajú, dávny priatelia sa hádajú, ľudia pomaly zabúdajú na skutočné hodnoty svojho života. Na slnko v tvári, na rozkvitnuté kvety na lúke alebo jednoduchú schopnosť malých detí, tešiť sa z drobných a jednoduchých vecí. Všetci sa sťažujú na to, že nemajú čas na svojich priateľov, na deti, na svoje koníčky alebo prosté radosti každodenného života. Všetci sa niekam ženú. Kam? Odpovedzte si sami.

Osobne si myslím, že všetko je vo Vašej hlave. Chcem tým povedať, že ako si život spravíte vo svojich myšlienkach a vo svojom chápaní, je len a len osobná vec. keď sa ráno zobudíte do sychravého dňa je na osobnom ponímaní, či vaša nálada bude sychravá. Ak vám na ceste nejaký človek nedá prednosť je len individuálne, či budete ničiť hlasivky nadávaním a kričaním. Prečo? Pretože taký je teraz svet. Keď sa niekomu niečo nevydarí, hneď to prenáša na svoje okolie a veci, čo sa mu majú stať, tie dobré a pekné veci, už ani nevníma ako pekné a pokazí si náladou celý deň. Ak si budete stále vštepovať z médií, že je kríza, nie je robota a všetko je zlé, tak sa budete tak aj cítiť. Ak sa povznesiete nad hospodárstvo tohto sveta, a poviete si aké mám šťastie, že mám robotu, ako mám, a vynáša mi to aspoň tak aby som prežil, dostanete od života viac, ako očakávate.

Druhý stop sme chytili v Ružomberku, za poslednou benzínovou stanicou. Asi pol hodinku po zážitku s Volvom. Paradoxne mi žena za volantom nikdy nezastaví. Prečo? Bojí sa! Čoho? Sveta! Prečo? Pretože v televízii nás kŕmia skutočnými príbehmi, kde stopári alebo iné živly krájajú, týrajú a zabíjajú ľudí. Kde rôzni psychopati robia rôzne veci a zomrú na konci filmu úplne nereálnou smrťou, kde až po smrti psychopata príde nejaká pomoc. Je to realita? Sám stopujem, nie tak často, ako kedysi, ale niekedy áno. Postretával som veľa ľudí, ale nikdy nie nejakého zlého človeka. Je myslím veľká zodpovednosť zobrať do auta človeka, čo nepoznáme, lebo na ceste do cieľa sa môže prihodiť čokoľvek a nie svojím pričinením. Dokonca sa dá s takto odchyteným človekom celkom kvalitne a na úrovni porozprávať.

Tak sa stalo, že sme stopli mladú babu, čo v dávnejších dobách stopovala po celej Európe. Prešla toho hodne. Zažila ešte viac a jej životné hodnoty sa vyformovali do ďalších pár viet, o ktorých je hodná zmienka. Bola to žena, čo kvôli rodine v šestnástich odišla z domu do západnej Európy. Mnoho sa naučila a získala mnoho skúseností. Jej životné hodnoty a priority sa zdajú niekomu zbytočné, alebo jednoduché, no je v tom veľa času, driny a poctivej práce. Jej najväčším darom bola malá dcérka. Podľa nej nie je nič krajšieho, ako keď sa ráno zobúdza s úsmevom na tvári a hľadí na svoju mamu. Je to pre ňu viac, ako akýkoľvek najdrahší dar, či luxusné auto. Zastáva názor, že všetko zlé, čo človek urobil iným, sa raz vráti, či to bude zajtra alebo o rok, všetko sa raz vráti. A v takej miere ako človek konal. Vravela, že má dve zdravé ruky, nohy, ktoré chodia a dcérku, čo nadovšetko zbožňuje a viac jej v živote netreba.

Obyčajne sa ľudské hodnoty pohybujú okolo peňazí, úspechu alebo rôznych nepotrebných zbytočností. Čím viac peňazí máme, tým viac peňazí chceme. Kupujem veci len preto, že ich majú susedia alebo od nás bohatší známi. Alebo sú len v móde. Spotrebný život nám zatieňuje myseľ a do popredia dáva hodnoty a ciele nepodstatné pre ľudský život. Položte si otázku: ako obohatí môj život napríklad taký iPod?? Dá mi pocit ľudského tepla, najem sa z neho?? Kúpime si nejakú vec, o týždeň nájdeme krajšiu a tu staršiu vyhodíme, poprípade nás prestane zaujímať a skončí v šuflíku alebo v skrini. Načo mi sú drahé hodinky, keď sa rozbijú, prečo si mám kúpiť značkové drahé šaty, keď sa roztrhajú a obnosia, alebo ma prestanú baviť??? Lebo tak je nastavená naša spoločnosť. A tí čo sa vymykajú kontrole alebo akokoľvek vystupujú z radov sú považovaní za bláznov a čudákov...

Potom hodnoty, ako krása západu slnka, jednoduchý úspech a radosť z dobre vykonanej práce, úsmev na tvári a príjemné posedenie s priateľmi na pive alebo pri káve, alebo potešenie z náhodného stretnutia známej a dlho nevidenej osoby sa stráca vo šedosti a bežnosti každodenného života. Nevážime si svoje zdravie, lebo ho berieme ako samozrejmosť, ako všetko čo nás v našom živote obklopuje. Obyčajne však hodnotu, pravú cenu vecí a ľudského tepla zistíme neskoro, až potom, keď ho stratíme. Až potom si dokážeme uvedomiť, akí sme boli vlastne bohatí.

A čo chcem týmito riadkami povedať? Nič, len príbeh jedného stopu do malebnej časti nášho jedinečného Kúta Zeme. Tam, kde mnoho ľudí ani nebolo a pravdepodobne ani o ňom nevie. Prečo? V živote nevytiahnu päty z domu a nevidia si ďalej od svojho krátkeho nosa.

Nečakám, že niečo zmením, nečakám ani že potom budú ľudia lepší, nečakám nič, lebo nič sa nestane. Sú to len nahromadené myšlienky, ktoré potrebovali sformovať tvar a dostať reálnu podobu.

štvrtok 5. marca 2009

utorok 24. februára 2009

utorok 27. januára 2009

Miesta, ktoré sa oplatí na Slovensku navštíviť.

Poľana (CHKO Poľana)
Poľana sa nachádza v samom srdci Slovenska, je to vyhasnutá sopka s typicky kužeľovitou kalderou. Jej pýchou sú najjužnejšie položené smrekové lesy Karpát, do ktorých sa pomaly ale iste vmiešava buk a jarabina. Leží na území okresov Zvolen, Detva, Banská Bystrica a Brezno. Najvyšší vrchol Poľana 1458 m. n. m. .
Chata na Poľane:
48° 37´461˝, 19° 27´ 835˝
http://www.polana.sk/
Poľana je, bola a ostane mojím najmilším územím. Na niektorých miestach je príroda tu ešte stále tak málo dotknutá človekom. Sú tu pestré a bohaté miesta na mnoho druhov živočíchov. Prejdete sto- dvesto metrov a ste úplne inde. Žijú tu živočíchy, čo nenájdete v celej krajine. Krásne karpatské jelene, čo pomaly miznú z našich Karpát, túlavého hnedého medveďa, čo pred človekom ešte uteká, vlčie svorky, čo neprestajne zháňajú potravu, tajuplného rysa, a vzácnu divú mačku. Sú tam podhorské lesy tvorené smrekom, bukom, hrabom, jedľou či brestom. Lúky s podhorskými kvetmi i laznícke usadlosti s vysokými stohmi sena. Opustené zruby a chatrče, kde sa dá prespať. V jeseni sa premení na pestrofarebnú mozaiku. V lete a na jar sa zazelená a v zime zostriebornie. Len čiapka zelených vrcholov smrekov sa pyšne týči v okolí vysokých hôr. Odporúčané trasy:
Detva – Kalamárka- chata na Poľane – Zadná Poľana - vodopád Bystré – Hriňová
Očová - príslopy – Predná Poľana – Chata na Poľane – Zadná Poľana – sedlo Priehybina – Kopce – Záhorská Hájovňa - Snohy – Hriňová
Ostrôžky
Ostrôžky nie sú ani chráneným územím, ani rezerváciou a dokonca ani turistickým miestom. Za to sľubujú ďaleko viac výhľadov, panorám a zaujímavých miest ako ktorékoľvek chránené územie. Je to krajina cirkumrám, krajina lazov a hmlistých rán. Krajina výhľadov. A ak sa dobre pozriete, uvidíte viac ako by ste čakali.
Pozn.: Cirkumráma je 360 stupňová panoráma
Dedina: Budiná, Divín, priehrada Ružiná, Podkriváň
Vrch, kam sa oplatí vyliezť?
Javorie 760 m. n. m., 48° 27´ 844˝, 19° 28´ 222˝
Útulňa Ďurková (NAPANT)
Útulňa: 48° 28´ 864˝, 19° 28´ 001˝
Útulňa sa nachádza v malebnom prostredí Nízkych Tatier, tam, kam víkendoví turisti ešte nechodia. Je dosť vzdialená na jeden deň cesty a tak si uchovala to čaro horského ticha. Je to málo navštevované miesto. Dá sa tam prespať a ráno i večer pre trpezlivého pútnika sľubuje nielen romantické západy a východy slnka, ale aj raňajky s kamzíkmi. No to treba vstávať ako sa vraví „ ako na horách“, okolo 4. 00 ráno.
Trasy: Donovaly – Kozí chrbát – Prašivá (1651, 8 m. n. m.) – Veľká Chochuľa (1753, 2 m. n. m.) – Latiborská hoľa (1643 m. n. m.) – Ďurková (1749, 8 m. n. m.) – Chabenec (1955 m. n. m.) – Dereše ( 2003 m. n. m.) – Chopok (2023 m. n. m.)