streda, 2. decembra 2009

O pútnikoch

„Pútnik, je človek s batohom čo vychádza za prah svojho domu. Pozbavený ochrany štyroch stien, umelého kúrenia a smogu z ulice patrí prírode viac ako kedykoľvek predtým.
Cesta sa začína tam, kde končí prah tvojho domu. Je to len orientačný bod, aby ste neliezli oknom. ale pre vás je najdôležitejšie, že je blízko. Využi túto blízkosť a presveč sa, že vonia slobodou.
Kvetom na rozkvitnutej horskej lúke, mokrým senom v kopách, ako ihličie pod hlavou alebo kôš húb. Sviežo ako les po daždi a blažene ako vetrík z hôr.. Prísne ako výfuk autobusu či škrípanie vlaku.
Chutí každý deň inak. Ovčím syrom, či kofolou. Pieskom v zuboch a krvou z roztrhnutej pery. Chutí ryžou pripravenou na ohni, instantnou polievkou, či fazuľou. Sladko ako posledná plechovka sardiniek a horko ako tabletka na kocke cukru.
Je výrazne viditeľná. V špalieri dubov a na poli pšenice. Na ceste medzi kosodrevinou, uprostred jazera. Hneď za poslednou chalupou alebo oproti strmému svahu. V korunách stromov, či v teple jesenného dňa .Ako babie leto v lieštine. V noci v ručanie jeleňov a cez deň v kŕdeľ husí na oblohe.
Je ľahko počuteľná. Ako hukot vlaku v tunely, alebo praskanie driev v ohni. Hvizd vetra na zarosených skalách vysoko v horských svahoch, či hukot vodopádu niekde v nekonečnej hĺbke dna rieky. Hukot skalnej lavíny, alebo bublanie polievky. Rúbaním dreva a ozveny v lesoch. Hlasno ako bytie krúp o bicykel a ticho ako vtáky v tŕní.
Môžete sa jej dotknúť. Zrážajúc topánkou kamene na ceste, chytajúc sa šmýkajúceho dreva vesla. Hľadiac na neznámi druh rastliny, alebo stavaním snehuliaka. Derúc topánky na skalách ši prašných cestách. Ale aj hľadiac za súmraku na pasúcu sa zver.
Cesta sa nekončí na čiare obzoru, je to len orientačný bod aby si mohol povedať svojim blízkym, kam ideš. Pre teba je dôležitejšie, že každým nasledujúcim krokom je obzor vždy pred tebou. Slobodný od obzoru po obzor, nedobitý nikým. Zostane tvojím úsilím, ktoré budeš prežívať všetkými zmyslami súčasne.. „

Žiadne komentáre: